Ernest Moreno

16. ledna 2016 v 22:54



Majitel: Nicole


21 let // Člověk // muž // Nezaujatý // ID: Ano // FC: Wade Poezyn
Vyrába rôzne kožené drobnosti, šperky a malé kovové predmety každodennej potreby. Občas sa venuje aj vyrezávaniu z dreva.


Povaha

Už jeho skoro nikdy nemiznúci úsmev na tvári vám o Ernestovi napovie, že je to jeden z tých dobromyseľnejších ľudí. Nieste ďaleko od pravdy, tento mladík má skoro stále dobrú náladu a veľmi sa snaží o to, aby ju mali všetci okolo neho. Je obdarený darom reči, avšak občas sa mu stane, že ho nevie dobre využiť na to, aby unikol z nepríjemnej situácie. Niektorí mu hovoria kniha vtipov, pretože si určite vždy na nejaký spomenie a tiež má v zásobe dosť veľa príhod a zážitkov. Má veľmi dobrú pamäť, ale nepoužíva ju vždy na to, na čo by mal. Veľmi rád a často sa hlasno smeje. Nemá veľmi rád dlhotrvajúcu samotu a preto sa snaží obklopovať ľuďmi tak ako je to len možné. Ale aj on má svoje chvíľky, kedy musí byť sám, ako ostatne každý človek. Medzi jeho zlé stránky patrí možno až prílišná obetavosť, občasná irónia a niekedy otravné správanie. Za svojich priateľov a rodinu sa Ernest dokáže postaviť s poriadnym zápalom a postará sa o to, aby ich pomstil. Je veľmi kreatívny a vždy musíte byť pripravený na to, že ho zrazu niečo napadne a on sa tomu začne venovať s plným nasadením. Je to dosť skromný človek, nevadí mu deliť sa alebo niekomu niečo prenechať, skákať po hlave by si však nikdy nenechal. Veľmi ho bavia všetky precízne manuálne činnosti ako výroba malých drobností s detailmi, či len kreslenie. Jeho ďalšou vášňou sú psy. Nemá naopak rád depresie, namyslených ľudí a tých, ktorí stále myslia len na zlé veci a nie na tú dobrú stránku sveta.


Historie

Ernest sa narodil ako jedno dieťa z trojčiat vo štvrtom sektore, kde prežil aj celé svoje detstvo. Spolu s ním sa narodili brat so sestrou. Žil s rodinou - rodičmi, súrodencami a starou mamou - v malom, starom dome. Odmala ho rodičia a všetci viedli k tomu, aby sa delil a nebol lakomý, čo sa u neho našťastie zachovalo až doteraz. Ako malý musel Ernest aj so súrodencami od raného veku pomáhať doma a tak aspoň trochu pomôcť sebe a celej svojej rodine, čo v nich zase prebudilo súdržnosť. Aj keď mal Ernest dosť veľa práce doma, venoval sa aj svojej záľube a to vyrábaniu rôznych detailných, malých ozdôb, ktorých mal zakrátko celú hŕbu. Vedel z tých najjednoduchších predmetov, ktoré objavil vonku v prírode alebo na ulici vyrobiť naozaj veľmi pekné veci. Tento dar zrejme zdedil po svojej starej mame, ktorá sa tomu tiež dávno venovala. Ako osemročný sa Ernest, spolu s jeho súrodencami, naučili doma trochu čítať a písať. Síce to nebola žiadna sláva ale aj tak je za to Ernest doteraz rád. Keď mal Ernest desať, jednej noci v dome jeho rodiny prepukol požiar. Našťastie si toho chlapec všimol, ale keď sa dal utekať z domu spolu s jeho starou mamou, bolo pre ostatných už neskoro. Ernest sa s týmto ešte stále úplne nevyrovnal... Aspoň, že mu ostal jeden člen rodiny, ktorý sa o neho postará. A vtedy sa jeho stará mama rozhodla presťahovať sa do tretieho sektoru, kde videla lepší život pre seba aj pre vnuka. Našli si na bývanie menší dom na okraji tretieho sektoru, kde si Ernest ťažko a pomaly zvykal, bolo to o dosť iné ako jeho predchádzajúci domov. Jeho stará mama sa vrátila k jej starému remeslu - vyrábaniu šperkov a ozdôb, v čom jej Ernest ako jedenásťročný veľmi často a rád pomáhal. Z toho im plynuli aspoň nejaké zárobky a síce si možno nežili najbohatšie ale mali jeden druhého a to bolo to hlavné. Na Ernestovej starej mame sa čoraz viac prejavoval jej vek a slabosť, takže ako pätnásťročný už Ernest robil väčšinu prác sám a vlastne sa staral o všetko okolo domu aj v domácnosti. Dúfal, že sa z toho jeho stará mama dostane, bohužiaľ však podľahla a nechala mladého Ernesta samého. Jeho šťastím bolo, že vedel niečo robiť a vedel sa o seba postarať, takže okrem citovej ujmy ho to nijak neuchudobilo. Keď mal sedemnásť rokov, našiel si celkom blízku kamarátku, časom aj niečo viac, menom Yasmin, ktorá bola prvým človekom v jeho živote ku ktorej cítil inú lásku ako k rodine. Dlho sa vídavali a časom si boli blízki tak, že to snáď viac ani nešlo. Keď mali obaja devätnásť, Yasmin sa plánovala presťahovať k Ernestovi a to aj urobila. Veľmi krátko po jej presťahovaní sa však zistila, že nejakí jej známi vo štvrtom sektore majú problémy a mala by im prísť pomôcť. Ernest ani dlho nepremýšľal o tom, že pôjde s ňou. Až prišli do štvrtého sektoru, dozvedeli sa, že známi Yasmin dosť ťažko ochoreli na nejaký mor. Podobne na tom bola aj veľká časť tamojšieho obyvateľstva. Ernest a Yasmin im pomáhali ako sa dalo, avšak skoro nič tú chorobu nemohlo odohnať. Veľa ľudí pomrelo, medzi nimi aj tí, kvôli ktorým tam mladá dvojica prišla a najväčšou ranou bolo, že Yas tiež ochorela na tú nákazu. Prvé čo Ernesta napadlo bolo, že pocestujú späť do tretieho sektoru. S tak vážne chorým človekom sa však nedalo nikam cestovať a to ich prinútilo zostať tam kde boli. O niekoľko týždňov prišlo nevyhnutné - Yasmin zomrela. Akoby toho už Ernest nemal až príliš, zistil, že morom sa nakazil tiež. Začal sa pripravovať na to, že bude asi jednou z posledných obetí tejto choroby. V snoch sa mu často zjavovala jeho stará mama, ktorá však tvrdila presný opak. Tvrdila, že sa ešte dostane do tretieho sektoru a vyzdravie. Ernest to považoval za zázrak, ale o pár mesiacov sa tak aj stalo. To mal už dvadsať jeden rokov a práve vtedy nadišiel čas na jeho návrat do tretieho sektoru.


Obrázky

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama